Štatút podpísali na Konferencii splnomocnených diplomatov OSN o
vytvorení ICC 17. júla 1998 v Ríme. V pondelok 17. júla uplynie od tejto
udalosti 25 rokov.
Založeniu ICC v Haagu je venovaná výstava prístupná širokej verejnosti od 11. do 31. júla. "Dvadsaťpäť
rokov po vzniku ICC potrebuje náš nepokojný svet viac spravodlivosti
ako kedykoľvek predtým. Je čas ukázať, že putá, ktoré nás zjednotili v
roku 1998, nás naďalej držia spolu aj dvadsaťpäť rokov," povedala na
otvorení výstavy argentínska diplomatka Silvia Fernández de
Gurmendiová, ktorá stojí na čele Združenia zmluvných strán.
ICC sa stal prvou stálou medzinárodnou súdnou inštitúciou určenou na
rozhodovanie o najzávažnejších zločinoch s medzinárodným dosahom.
Predovšetkým ide o zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, genocídu a
agresiu.
Súd môže stíhať osoby z ktorejkoľvek časti sveta, ak sa dopustili
uvedených zločinov. ICC sa prípadmi zaoberá vtedy, ak dotknutá krajina
nie je ochotná páchateľov stíhať. Podnety môžu podávať krajiny, ktoré
Rímsky štatút ratifikovali, ale tiež Bezpečnostná rada OSN alebo žalobca
ICC po schválení troma porotcami.
V súčasnosti ICC podporuje 123 krajín sveta. Dosiaľ medzi ne nepatria
Spojené štáty americké. Ich prezident Bill Clinton síce Rímsky štatút v
roku 2000 podpísal, ale jeho nasledovník George W. Bush ho v roku 2002
stiahol a Washington štatút nikdy neratifikoval v obave, že by mohli byť
stíhaní aj americkí vojaci, ktorí by sa dopustili trestných činov počas
plnenia vojenských akcií.
Výhrady k ICC a odchod avizovali v minulých rokoch viaceré africké
krajiny s argumentom, že inštitúcia je proti štátom v Afrike zaujatá,
keďže väčšina vyšetrovaných káuz sa týkala afrických štátov.
Stiahnutie podpisu Rímskej zmluvy v roku 2016 avizovalo Rusko, ktoré
rovnako dohodu nikdy neratifikovalo. Jeho krok nasledoval po zverejnení
správy prokurátorky Fatou Bensoudovej, ktorá prvý raz označila vojenský
konflikt na Ukrajine za medzinárodný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou,
situáciu na Kryme vyhodnotila ako okupáciu a vyjadrila sa tiež k
incidentu zostreleného holandského lietadla MH17.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine ICC vydal 17. marca 2023 zatýkací
rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina pre jeho činy na Ukrajine.
Zatykač vydal aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju
Ľvovovú-Belovovú. Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že
Putin a Ľvovová-Belovová sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej
deportácie obyvateľstva (detí) a ich nezákonný presun z okupovaných
oblastí Ukrajiny do Ruska.
V pondelok 3. júla 2023 v Haagu oficiálne otvorili Medzinárodné centrum
pre stíhanie zločinu agresie proti Ukrajine (ICPA), čo je krok, za ktorý
sa pred časom vyslovil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Aj vznik samotného ICC pred štvrťstoročím nadviazal na pôsobenie
tribunálov zriadených na postihovanie najväčších vojnových zločinov 90.
rokov 20. storočia v bývalej Juhoslávii (Medzinárodný trestný tribunál
pre bývalú Juhosláviu, ICTY) a v Rwande (Medzinárodný trestný tribunál
pre Rwandu, ICTR).